Camino de la muerte, Cesta smrti. Bolívia

Čakaj zajtra ráno na hosteli o 7.30, príde ťa vyzdvihnúť  náš človek. O 8.10 prichádza nízky chlapík s minivanom, na streche bicykle, cestou naberáme ďalších turistov, pripája sa druhé auto. Z centra La Paz nás vezú hodinu na sever až do sedla La Cumbre v 4650 metroch nad morom, t.j. trochu nižšie než Mt. Blanc. Zrána je kosa, dobre padne teplá instantná káva, sendviče s maslom a džemom. Postupne naťahujeme na seba chrániče, kombinézy a dostávame staré odpružené bicykle, každý podla veľkosti. Takéto zjazdové unikáty u nás už nezoženiete, absolvovali tu tisíce týchto divokých zjazdov. Vzadu miesto kazety len jedno koliesko, načo viac, vidla 20 cm zdvihu ledva pruží 5 cm, ale o to tu nejde, dôležité sú tu brzdy, veď ideme iba zjazdovať . V cestovkách v každom letáčiku píšu, že brzdy inštruktori kontrolujú každý deň :-).

Camino de la muerte bola postavená v 30. rokoch minulého storočia, slúžila ako hlavná trasa do La Paz zo severovýchodu. Svoju “slávu” získala vďaka tisíckam mŕtvych vodičov a cestujúcich, priemerne 200-300 ročne. Cesta je úzka, kľukatá, bez zábradlia, dole divé, strmé svahy. Dodnes tu ako na jedinej ceste v Južnej Amerike platí pravidlo jazdy po ľavej strane, ako v Anglicku, z praktických dôvodov, aby šofér lepšie videl, koľko kolesá už trčia nad priepasťou. Až v r. 2009 otvorili novú, modernú, bezpečnú cestu, čím sa Cesta smrti stala cyklistickou turistickou atrakciou pri návšteve hlavného mesta Bolívie.

Po inštruktáži nás naši traja sprievodcovia púšťajú na cestu. Prvý úsek ešte po asfalte, súčasť novej cesty - až po cca 8 kilometroch začína pravé dobrodružstvo. Za odbočkou na šotolinu máme prvú pauzu na oddych, občerstvenie, fotky. Prichádzajú ďalšie partie turistov z iných kancelárií, dokonca jedna skupina aj na moderných, nových celoodpružených bajkoch. Musíme dodržiavať pravidlá, prvý a posledný ide vždy sprievodca, budeme často stáť, fotiť sa a čakať na pomalších.

Ako klesáme, začíname sa potiť, vyzliekam hrubú bundu a nohavice, striedavo sa dobiehame a čakáme. Dá sa to aj na vlastnom bicykli, ale koľko cudzincov si do Bolívie nesie svoj celoodpružený bicykel? Celý výlet výjde podľa kvality bicykla 60 – 100 Eur, v cene je kompletný deň výletu s raňajkami v sedle, s večerou v cieli a kúpaním v bazéne. Začínate vo vysokohorskej, chladnej pustatine, kde rastie len tráva a po 60 km skončíte v horúcej, tropickej džungli medzi banánovníkmi v 1200 m. n.m. Oproti už autá takmer nejazdia, ale stále je to normálna cesta pre vozidlá a sprievodcovia nás varovali, že občas nejaké môže ísť a musíme byť veľmi opatrní a držať sa vtedy vľavo!

Podobných ciest a zjazdov sa dá v Andách nájsť veľa, táto má však divokú históriu, najlepší marketing a služby pre turistov. Pohľady do doliny zahalenej mrakmi berú dych, zjazd je nekonečný, staré rozhegané bicykle kvília svoje blues, aby zajtra, po kontrole bŕzd,opäť odviezli iného turistu. Ej, mať tu tak svojho fulla s vyladenou vidlou a mäkkými rukoväťami!

Dole zjazdárov plných endorfínov čaká ešte chladené pivo, bazén a švédske stoly, a na záver takmer dvojhodinová jazda autom späť do večerného chaosu v čarovnom La Paz v 3800 m. n.m. Z nížiny naberáme opäť výšku. Prežili ste Cestu smrti, nezabudnite si dať pár lístkov koky!

Text a foto: Roland Lipták