Biela romantika nad Vernárom.

Žijeme divnú dobu, a covid, ten neľútostný nepriateľ mieša naše životy ako v divokej ruskej rulete. Zákaz pohybu, len do prírody v rámci okresu. Z Popradu väčšinou smerujú ľudia na vzduch na sever do Tatier, čo tak sa vydať, teraz keď je všetko ináč, aj opačne na juh kúsok za kopec a pozrieť miesta zdanlivo neobjavené? 

Začíname stúpať po zjazdovke skiareálu Vernár, na konci lana pokračujeme po červenej smer Kráľova hoľa. Úzke lesné koridory sa striedajú so širokými panenskými pláňami. Tadiaľ za pár hodín budeme svišťať dole! Všade ticho, ani lístok sa nepohne, samý ihličnan. Pár lyžiarov a snowbordistov kľučkuje oproti.

 

Na rázcestí Morna sa rozhodujeme pre dlhšiu variantu dookola cez Smrečiny, biela rozprávková krajina ako v hororovom filme láka stále neodolateľne ďalej a ďalej. Smrečianske sedlo, podľa smerovníka už len 2h40 na Kráľovu hoľu. Po čerstvej stope kľučkujeme neznačeným chodníkom na nižšiu Prednú hoľu 1545m, častý to cieľ miestnych freeriderov, aj náš. Vrchol aj celý výlet v hmle, výhľady na Kráľovku dnes nie. Konečne plošinka kde sa odopínajú pásy, iniciačné miesto každého skialpinistu. Unavené pásy a prázdne termosky do batohov, mierny odmäk aj vo februári, divná doba pokračuje, obliekať sa veľmi netreba. Hlavne zapnúť zipsy, putká, úchyty, prepnúť všetky sofistikované páčky do správnej polohy, všetci traja hlásime "pripravení" riadiacemu stredisku, môžu začať odpočítavanie.

 

Ako sa lyžuje v neupravenom teréne? Zvládnuť s prehľadom všetky tieto nástrahy obnáša dlhé roky tvrdého tréningu a praxe. A tak sa dnes riadime jednoduchým pravidlom alpských profi učiteľov lyžovania - einfach fahren. Zjazd 6 km a nižšie 700 v.m., to je dlhšie než z Lomnického sedla do Lomnice. V divočine po lúkach, medzi kríčky a bučky, až ku autu. Tak má vyzerať pravá lyžovačka! Einfach! :-)

 

Roland Lipták

Foto: Slávka Jablonovská, Roland Lipták