Bajková okruhová motačka medzi Kremnicou a Handlovou

Na výročie SNP sa dusné a horúce počasie odporúčalo konečne „do preč“ a nastalo teplotne príjemné, aj keď podmračené ráno, zato s perspektívou vyjasňovania. Tak som tiež povstal a ušiel som do hôr, ako kedysi partizáni. Symbolicky vlakom do Skleného na juhu Turca - tam a v okolí je povstalecká história stále živá a jej tamojšia najznámejšia udalosť bola dokonca dlho zamlčiavaná, lebo nepasovala do ideologického profilu SNP. Ale teraz to bolo o inom: konečne po dlhšom čase na horskom bajku, lebo v horúčavách ma ťahá viac na asfalt. Vymyslel som si preto okruh so začiatkom aj koncom v Sklenom, ponad Kremnicu a Handlovú, v najvýchodnejšej časti Kremnických vrchov, okolo kopčekov, ktorým dominuje Vysoká hora (909 m). Skoro tak, ako ukazuje mapa, len v južnej časti oproti plánu trochu zmena, tú ukazuje fialová čiara (zdroj: Mapy.cz):

Malo to mať asi 60 km, prevažne po lesných a lúčnych cestách. Presne ten prípad, keď mi ofline Mapy.cz v kombinácii so smartfónom a gpskom otvorili doslova „nové obzory“. Lebo cykloznačiek v tomto kúte sveta moc nie je, ale parádnych ciest kilometre. Len ich bolo treba poprepájať a potriafať. Toto bol isto len prvý prieskum, možností je tam ešte oveľa viac.

Nebudem to tu všetko rozpisovať moc podrobne, to aj tak nikomu nič nedá. Viac povedia fotky, animácia (ktorú som tradične spáchal vďaka hodinkám COROS ) a súbor gpx, ktorý je na stiahnutie tu hore. Len stručne: asi tak, že na začiatku to boli parádne, široké, šotolinové, vojenské lesné cesty medzi Skleným a Kremnickými Baňami, potom cez Kopernicu až po Slaskú naopak cesty cez lúky a pasienky. Kvôli jednému prehliadnutému tŕňu v pneumatike a následným dvom defektom som sa v Kopernici trochu zdržal, tak medzi Slaskou a Janovou Lehotou som to pre istotu doháňal po asfalte - rezignoval som na hľadanie a prepájanie poľňačiek popod horu.

Nad Janovou Lehotou som z doliny preliezol popod Trasľavý vrch na druhú stranu, až skoro ku hlavnej (zo Žiaru do Handlovej) a napojil som sa na parádnu, šotolinovú „strada bianca“. Na tú som bol najviac zvedavý, kvôli nej som sem išiel – a nesklamala. Ozaj krásne jazdenie hore – dole lesmi až nazad do Skleného. Jediný krátky asfaltový úsek pred Remätou a jediný prudší stupák za ňou. Obchádzanie Skleného po lúkach som už neriešil, strihol som to cez dedinu, lebo akurát som mal pár minút do vlaku. Ale dalo by sa to jednoducho a na záver efektne okoreniť vyhliadkou z Bralovej skaly. Veď ale - možno nabudúce :-)

Rišo Pouš