Aktuálne spod Latiborskej hole

Nedeľa mala byť krajšia ako sobota a malo sa ísť na Magurku. Nevyšlo ani jedno ani druhé, ale nevadilo až tak. Skončili sme (a samozrejme predtým aj začali) opäť raz na Prievalci, kam je teraz z Liptovskej Lúžnej dobrá, rovná, ale čím vyššie, tým viac ľadová cesta. Čerstvý poprašok na povrchu ale ujazdený, tak sa dá aj bez reťazí hore dostať. Široká je cesta tiež dostatočne - na parkovanie popri mantineloch, vysokých aj meter. Lebo na parkovištiatku hore pri vysielači je miesto vyhrnuté tak na tri autá.

Potom už na lyžiach - začiatok cesty hore lesom, to je škrípavý, špinavý, hrboľatý a zamrznutý firn, prikrytý asi centimetrom čerstvého poprašku, pod ktorým akurát že nevidno ten ihličnatý bordel, naukladaný tam vetrom a tým brutálnym oteplením posledných týždňov.

Na rúbaniskách vyššie už pekná biela zima, hneď na tom spodnom sa dali príjemné posledné oblúčiky potočiť pri odjazde. Na tom vyššom (z vrcholu Turánskeho dole na východ, na výstupovú stopu) to bola už úplná paráda, tiež na záver: takých 10 cm prášku.

Ale pome od začiatku: v lese pod hrebeňom čistá paráda v prášku, nad lesom vetrom ubitá vrstva a hrebeň čistý, hrboľatý a zubatý firnový ľad. Stúpalo sa po tom čerstvom dobre, len v traverzoch nad lesom ak viacerí prešli, už sem – tam aj lyža podkĺzla na ľade, vo vydretej stope.

Na hrebeni ale hnusný, jedovatý fičák od severu, tak sme sa ukryli hneď na juh (bližšie k Latiborskej holi) a dali sme zo tri razy svahy dole ku hranici lesa. Snehy parádne, podmienky konzistentné - čím nižšie, tým lepšie a práškovejšie. A v nižších polohách bez tej podhrebeňovej difúzky to bolo ešte superovitejšie.

Cestou nazad sme sa vrhli pomedzi stromy do Turánskeho žľabu, ktorý už bol síce rozlyžovaný, ale práve medzi tými stromami to bolo takmer nepočmárané a každý si našiel tú svoju linku. Aj cez 20 cm prášku, paráda. Potom už len hore rúbaňou na vrchol Turánskeho a tie rúbaniská smerom k ceste na záver.

Vydarené to bolo (až na tú kosu, na hrebeni proti vetru som myslel, že mi koža z tváre zlezie). Ešte to tam asi pár dní vydrží, ako je tam pod nulou a vietor za nami rýchlo pozametal stopy, takže oplatí sa. Akurát, že doma pri prezeraní cudzích fotiek som nadobudol dojem, že všetci okrem nás mali azúro a slnko. Čo už :-)

Rišo Pouš