„Pred ôsmou pred domom! Ide sa na západ slnka na Temešskú skalu, predtým sa ešte pomotáme po Rokoši.“ Takému rozkazu sa nedalo odolať, lebo dostať sa spojmi z domu hocikam do okolia Prievidze je pre mňa poriadna telenovela (a takto na dušičky zvlášť). Tak sa poslušne veziem a potom s radosťou vyťahujem stuhnuté telo z auta pred krčmou v Nitrianskom Rudne. Dáme vraj okruh cez Košútovu skalu, Rokoš a Malý Rokoš, Pinkovie viechy, zachádzku k jaskyni Brložná diera a nazad sa vrátime cez Plevňu a Predný Rokoš. Podvečer sa potom presunieme do Temeša,

Tento rok to do Álp nijako nevychádzalo. Všelijako som plánoval, nedalo sa. Chcelo to náhradný plán. Mal som sen sa raz pozrieť do Nepálu na osemtisícovky, tak prečo to odkladať. Fero hneď povedal, že dobre, že ide okolo Anapurny. Števo by aj chcel ísť, ale sa mu nechce, aj to čosi stojí. Ale kedy, keď nie teraz? Keď sme prileteli do Kathmandu, hneď sa mi tam páčilo. Mal som z toho veľmi dobrý pocit. Preprava bicyklov dopadla na jednotku, šofér nás čakal na letisku, ubytko OK, transfer na ďalší deň zajednaný. Šofér s nami šiel najprv na úrad, kde sa vyb

Jednoduchý, asi dvadsaťkilometrový okruh, niečo cez osem hodín s častým posedávaním a vychutnávaním. Pohodová prechádzka po plnofarebných októbrových lesoch pohoria Vtáčnik, po jeho západných svahoch, v podstate okolo Bystričianskej doliny, po chodníkoch a cestách, kde aj nedlho po daždi už to nečvachtá vďaka poréznemu, sopečnému podložiu. Začali aj skončili sme na parkovisku Sekaniny v ústí Bystričianskej doliny a neznačeným, ale dobre prechodeným (lebo lezcami používaným) chodníkom sme sa vyštverali pod steny známej lezeckej lokality Hrádo

Takýto známy, priam povinný okruh tu na Vetromagu ešte nemáme? Treba napraviť!  A najlepšie poriadne, plnofarebne. Našťastie v polovici októbra už Liptov naplno zakvitol jesennými farbami a našťastie pred príchodom studeného frontu sa urodila krásna, slnečná sobota. Neoplatilo sa zaváhať. Vyložil som sa z osobáku v Liptovskej Teplej, lebo sa mi nechcelo po hlavných cestách z domu smerom na Liptov sa magoriť, a aj z iných príčin. A zvolil som smer „v smere hodinových ručičiek“: čiže najskôr po severnom „pobreží“ do LM. Lebo tam neskôr, okolo

39. ročník Sherpa Rallye sa konal na mieste svojho vzniku, na trase Popradské pleso - Chata pod Rysmi. Daždivé počasie zamiešalo kartami a bolo jasné, že to nebude moc na prekonávanie rekordov. Našťastie sa silný vietor posledných dní, ktorý odfúkol kadibúdku na Rysoch, utíšil, a aj keď bolo vlhko, nemrzlo. Nosiči zase nie sú z cukru, a tak sa krátko po pol dvanástej odštartovalo aj v daždi. Na chodníku bolo treba miestami brodiť mláky vody, v serpentínach ku Žabím plesám si zase bolo treba stopu prerážať proti prúdu vody, ale najrýchlejšie dievky (a ro

Rozlúčka so sezónou pod súkromným patronátom Rada a spol. už druhý raz v Banskej Štiavnici a okolí, prešpurácka generalita znovu zohľadnila aj potreby nás „z ďalekého východu“ (teda približne od Nitry ďalej). O Belovi z KE (ktorý aj tak nedošiel) a o iných exotoch z druhého konca vesmíru ani nehovoriac - ešte že Slovensko nie je ako Čile. Ale zase – účasť len na pozvánky, prísny výber podľa nejakých tajných kritérií. Pozvánka pre ultrabulvár našťastie prišla – sa báli v tej Blave, že inak by ich nemilosrdne poohováral. SUT s týmt

  V sobotu 14.10.2023 odštartoval zo Štrbského Plesa vo Vysokých Tatrách už 38. ročník najstaršieho slovenského horského behu Psotkov memoriál, ktorý so svojimi partnermi usporadúva Slovenský horolezecký spolok JAMES, ako spomienku na obete horolezeckých expedícii na najvyššiu horu sveta Mount Everest v rokoch 1984 a 1988. Súťažilo sa tradične na dvoch tratiach, kratšej s parametrami 26km a prevýšením 1600m a dlhšej, ktorá má úctyhodných 38km s 2500m prevýšením a beží sa formou časoviek.  Absolútnym víťazom tohto extrémne náročného b

Peter v júni tohto roku prebehol vo Vysokých Tatrách projekt 10 štítov nad 2600 metrov v rekordne rýchlom čase a posunul tak projekt Fera Šmihála a Milana Styka na iný level. Tomuto tatranskému, viac lezeckému než bežeckému ultra ešte predchádzal pokus o najrýchlejší čas pri bežeckej ultra výzve v Strážovských vrchoch, kde Peter ukázal svoje bežcké kvality pri výbehoch na vrch Rokoš a podarilo sa mu stanoviť zatiaľ najrýchlejší čas (FKT = 7:24 hod.) vo veľmi slušnej konkurencii ultrabežcov zo Slovenska. Petra v Tatrách poznáme ako dlhoročného

31. ročník  MFHF v Poprade  ponúkol divákovi aj takú maškrtu, ako prezentáciu a besedu s rodákom z neďalekého Zakopaneho - poľským skialpinistom, horolezcom a dobrodruhom Andrzejom Bargielom. Aby som začal po poradí, musím spomenúť dokument o ňom a o jeho začiatkoch, ktorý si mali možnosť diváci na tomto festivale pozrieť už pred pár rokmi. Asi najsilnejšou vecou toho dokumentu bolo, z akých ťažkých pomerov Andrzej vyšiel, a keď chcel začať žiť svoj sen v horách, tak v podstate musel z rodinnej farmy ujsť, čo sa mu podarilo aj s nemalou pomocou jeho

Kremnica, ako správne bývalé banské mesto, je zaseknutá pekne hlboko na dne doliny, no nad ňou je na svahoch plno vyhliadok, baníckych artefaktov, turistických zaujímavostí a chodníkov k nim. Takže dnes to bude taká „dvojsľučka“ bohatá na výhľady, výhradne po miestnom turistickom značení. Potiahol som ju síce od železničnej stanice, ale dole do centra je to doslova na skok. Najskôr teda okruh z námestia na severovýchod cez Krahuľský vrch, a potom druhý okruh na západ cez kalváriu a prepadlisko Šturec. Hore je GPX, dole veľa fotiek a animácia, nezab

Väčšinou najfarebnejšia zo slovenských stoviek (ak nie je naopak biela) tentokrát ostala v takmer výlučne zelených odtieňoch. September najteplejší v histórii meraní (globálne a asi aj u nás), tak sa niet čo diviť. Aj toto sú dôsledky, vieme čoho... Fotky teda nehýria farbami, lebo aj slnko bolo zväčša skryté za riedkou, sivou záclonou, každopádne počasie bolo aj vďaka tomu a nižšej teplote bežecky ideálne. Ešte aj taký akurátny severáčik bol hlásený, že bude dochladzovať prehrievajúce sa motory. Predpoveď síce hlásila front, ale až na noc -

Vo výseku oblohy, ktorý je rámovaný stropom terasy zhora a statnými smrekmi z bokov, pomaly bledne nočná obloha. Zobudili ma prvé škrípavé kroky iných nocľažníkov, lebo po makadamovej ceste pred veľkou chatou PTTK Przyslop sa úplne potichu chodiť nedá. Nadchádza tretí, posledný deň „ľahkej turistiky na ťažko“. Z poľských Beskýd prejdeme do Jablunkovského medzihoria na našu stranu a cez Kykuľu zídeme na vlak do Skalitého. Ale kým zvyšok „posádky“ ešte predstiera spánok, narovnávam otlačené telo a sondujem po okolí, či nenájdem niečo zauj

Horomil Fest, festival hôr a cestovania, sa v priestoroch Kina Mier v Považskej Bystrici, koná každoročne počas babieho leta. Pomaly ale isto „dospieva“, čo potvrdzuje aj fakt, že tento ročník bude už 15-ty v poradí. Ide o sviatok pre všetkých milovníkov hôr, cestovania a športu, ktorý každoročne láka veľké množstvo divákov. „V minulosti sme mali šťastie, lebo festival nebol prerušený ani pandémiou. Tento rok však nastala komplikácia, v podobe predčasných volieb, s ktorou sme vôbec nerátali. A keďže je kino Mier už roky využívané ako volebná mie

Val Roseg - Stazersee - záver Val Fex idem na bajku s batohom na chrbte. Následuje prezliecť, prezuť a zamknúť bajk pri pastierskej stavbe kde poskytujú jednoduché občerstvenie. Dám si colu a informujem staršiu pani Juhotiroláčku že si tu nechávam bajk. Pastieri v Engadine sú už z väčšej časti Juhotiroláci ktorí tu chodia za lepšie platenou prácou ako majú doma. Potom nasleduje pešia časť výletu. Najprv neznačkovaná divočina do sedla Tremoggia, záver v teniskách po ľadovci, ale pohoda. V sedle prekračujem štátnu hranicu a na talianskej strane ma čaká z

Chladnejšie, jesennejšie, ale stále príjemné ráno na poľane Orlowa v Sliezskych Beskydoch – tri spacákové kukly sa za úsvitu liahnu na čistinke pod stromami. Po piatkovom pešovaní (TU) a nočnom jeleňom rujnom ručaní, ktoré nedalo spať, by to ešte chcelo trochu podriemať, ale rodiaca sa slnečná sobota láka vyraziť. Je tesne pred rovnodennosťou a východ je priamo za lesom, mapa ani hore na vrchole Orlowej neukazuje vyhliadkové bezlesie, tak skúšam uloviť východ slnka aspoň ponad pasienky pri najbližšej samote - lenže je z toho iba teplofarebný pásik